Ryby ako „nemé tváre“ nebudeme počuť hlasno zavíjať, štekať alebo kňučať. Neuvidíme ich vyčítavé a smutné pohľady, aby nám dali najavo svoju nespokojnosť so stravou alebo prostredím v ktorom žijú, ako pes. To však neznamená, že by sme ich životné potreby nerešpektovali.

Možno začíname až veľmi zostra, ale aj keď nie ste výživoví experti, určite si dokážete predstaviť, že by ste žili niekoľko rokov len o chlebe a vode. Vaše jazierka nie sú našťastie len plastové hranaté nádrže bez ďalšieho života a ryby v nich nájdu prirodzenú potravu. Ale ruku na srdce, koľko z vás si stráži ich počet a stav po dvoch rokov prevádzkovania? Prirodzene začneme svojich miláčikov prikrmovať, tušíme, že ich je už v jazierku veľa. Prečo?

Ryby potrebujú rovnaké živiny ako teplokrvné živočíchy. Vďaka svojej stavbe im ale nie sú všetky dostupné v rovnakej forme. Nemôžu napríklad stráviť vlákninu, kaprovité ryby nemajú žalúdok na rozdiel od lososovitých, príjem krmiva zásadne ovplyvňuje teplota vody a obsah rozpusteného kyslíka v jazierku.

Tak, ako človek, aj ryby potrebujú dostávať z krmiva energiu na pohyb, spracovanie potravy, rast a udržovanie organizmu, látky ako stavebný materiál pre obnovu svalstva, tkanív, bunkových medzistien, či pre správnu funkciu enzýmov, hormónov a vitamínov v procesoch vnútorných orgánov. A rovnako ako ľudia, aj ryby, keď majú nedostatok, alebo prebytok živín, vedie to u nich k následným poruchám a zaťaženiu vody odpadom. Tomuto môžeme zabrániť vhodným zložením krmiva a načasovaním kŕmenia.

Zo školy si pamätáme, že základné skupiny potravín delíme na bielkoviny, tuky a cukry. Doplnkové skupiny sú vitamíny a minerálne látky s makro a mikro prvkami. Bielkoviny alebo aminokyseliny (AA) využije ryba k tvorbe a obnove vlastných proteínov a krmivo by ich malo obsahovať okolo 35% pre neintenzívny chov dospelých kaprovitých rýb. Zásadné pri posudzovaní krmiva je skladba aminokyselín, kde 10 je esenciálnych (nenahraditeľné, pretože ryby tak ako ľudia si ich nedokážu sami syntetizovať ani ukladať) EAA a ich zastúpenie v krmive by sa malo blížiť ich zastúpeniu vo svalovine rýb, aby boli spracované spoločne a vo vysokej miere. Efektívnemu spracovaniu AA pomáhajú tiež ďalšie živiny, ako tuk a sacharidy, pretože inak ryba proteíny využije ako zdroj energie a následne odbúra ako amoniak do vody. Ako zdroj proteínov v krmivách pre ryby by bola pre svoju stráviteľnosť najvhodnejšia rybia múčka, kvôli cene sa ale doplňuje ďalšími živočíšnymi produktami ako hydinová alebo antarktická múčka a kŕmne kvasnice, ktoré majú okrem vysokého obsahu AA a energie tiež vitamíny rady B.

Doporučené zastúpenie esenciálnych aminokyselín v krmive kapra obecného v g/100g proteínov vo vzťahu k zloženiu svaloviny.

Tuky alebo lipidy majú rovnakú funkciu a význam vo výžive pre ryby ako pre ľudí. Sú zdrojom energie, esenciálnych (nenahraditeľných) mastných kyselin EFA a látok, ktoré sú súčasťou bunkových membrán a prekurzory biosyntetizovaných účinných látok. Obsah v krmive je odporúčaný v hodnote 8-10% pre kaprovité ryby, vyšší obsah zvyšuje spotrebu kyslíka a už nezvyšuje využiteľnosť bielkovín. Niektoré oleje dokážu ryby premeniť na inú, pre ne vhodnejšiu formu – takú, ktorá netuhne pri nízkych teplotách vody, niektoré však nie (omega-6 a -3) a musia ich príjimať v potrave. Najvhodnejším zdrojom je samotný rybí tuk, múčka a hydinový tuk.